KONGRA PEN INTERNATIONAL U LITTERATURA ZONE DINA
Dr. Ali KILIÇ Paris 01-10-2011
Dina de perodais o gırs verva emperializme linguistik verva politika dewletune koledaru pêrodaéna. Koledaru welate ma berd kerd bıne bandıra hu.Welate ma talan kerd. Çond rei Mılete Kurdi koth bine tenga jenoside fiziki biolojik külturi. Zone ma da we. Ma rınd zoneme khe Zon çeke estena mordemia. Zôn bıngée estena her Mıletia. Eve vatena Qanatê Kurdo« çeka serbesti u serxwebũna »Zon can u tarixe her mıletio.Merdena zônî, merdena mordemia kulturia.
Vindebiaisê zônũ sero,vatena bırez John Ralston Saul rasta « beno khe taé zoni ters u merdena vindebiais de re . zofi khe haé bene vindi. Vindebiaisé zu zonié vindebiaisé kulturio. Azadia vatisia.»
Verva na hali Kongra PEN Internationalia 77 Belgrad de Serbia de Mıletê Kurdistani sero hire qerare gırşı gureti. Ez ta rezé Qerare Kurdistan Bakuri kılmek dan:
Delegéie Kongra PEN Internationali Belgradé Serbia de rozê 12-18 ilone 2011 de Kırmanžu Kurdu sero hiré qerari guréti.Qêraro zu sere Kırmanžu- Kurdũne Kurdistan a Bakur io. Haştié, hũrenais wuazene. Perodais o çekin werte dewleta tirk ve perodaisé kurdi sere bıngê haqê mordemié seveta ekonomi politika herema Kurdistani bé bırio. Hezê eskheria dewleta tirki herama Kurdistanê başurî gereke bombardıman né kerenê. Ne operasioni weşîa mıletê Kurde başur dana we. Na perodais’ra dı hetu’ra 40.000 mordem merdo. Dewlete parlamento de haqâ parlementerũne kurdi’re xıravnié mé vezo. Qesã Kurdi eve dialog bero rast kerdene.
Hokmate Tirkia ‘ra Wuastena PEN International na wa:
« Heremune Kurdistan a Bakur de perodaisé dewlete evé qesa rasté bı qêdio. Operasione heze leşgeria tirki bovere şındoru nê şêrê, verva Kurdistan a başur bombardumanu ža verdé. Processuse dialoge tê hurê amaéne dest bi cero, têdê nê wastai wedarié seveta râa hureaise politika qesa kurdi welaté ho de haştia hu bi vino. Hokmate Tirkia gereke raa peiser amaéna dewuzu ra kero. Dewuze khe kerde tever, racere béré çe hu .Dewe khe rizne newede bı vırajié. Saré Kırmanž perodaiso politik u demo0kratik de žaé hu bijero.
Qeraro bin,persune linguistik sero.
« hen bero zonais khe zôné Kurdi. Zono de zof khano, zôné gruba indo européeno,heremune Kurdi de Miana Rojavi de eve milyonu sar na zône qesei kene. Be guman zôn dest dano historia kulturê kollektife heremu, historia mordemia mılétũ. Gereke qedexe kerdena zone Kurdi Tikia de bı qêdiô. 20 million Kurdi eve zone hu bı wano, zône hu bı sevekno avê berê. Seveta qedexe kerdena resmi é zone Kurdi, gereke kurdi name hui o kırmanž bijere$ domone Kurdu şere dıbıstan eve zônê dâyîka hu,dıbıstane dayıkũ de eve zôné hu bı mısé.
Kongra PEN International veng dana ra Tirkia khe statuié zônê Kurdî civaki u resmi qewul vo, têdê heremũne Kurdi, zônê Kurdî zônê wendiş zônê civaki vo.Kirmanci gereke nasnaam hu bijere name sukhu dewune hu bazarune peiser bijere.
Kongra PEN Internationali seveta Kurdistan a bim xete u Kurdistana Rojave qerari gureti.
Par PEN a International Japonia de Litteratura dormi sera Kongra hui a 76 Tokyo de sazkerdene, dodıma, qesa nükléeré Fukushima vejié, ma, nê zoneme litteratura’ra dormi, çixaşi amê perskerdéné? Çıke rézé litteratura Japonia waxteNara’ra( V-764) nath, Heian(794-1855), Edo(1600 1868),
Meji(1868-1912) haat 1945-2007’ e zernénia Litteratura dormi Hiroshima wa.
Nıka, PEN a Japonia, zelzele Fukushima’ra tepia kınźê nükléeri gũretê pâ méitû sero fetelinâ. Prof. Ichiro Kanazawa vatené Akademia Zanista Japonia de «200 akademisyeni,2000 endami,30 komita guréene,Japonia de 820.000 zanistox» este. Xafılâ gırsâ Fukushima Dai-Ichi sero raporo khe Seroke Akademia Zanista Fransa Edourd Brezin ve Akademisyen Michel Schwarz vırast qesa Fukushima ‘ra da naskerdene dora tipia pers kerd « ma çı misai-ime? Hal waxte nuklàeré Fransa seneno? Pespektife ma çike?» Ma ki sareweşia tede endamune PEN a Japoni ra vame, bado, pers kerime: Kamij litterature? Kamij zôn? Kei? Litteratura kammy? Eve sene zônê dina ? Eve zône kammy? PEN International 90 serré na’ra avé amo saz kerdéné. Zône dina qızbındé des hozor serrê na’ra avê estê. Heto jû’ra, Litterature ve zônê dina tê lewe guretene, vatena seroke Pen International kena dêlmast, heto bîn’ra laé politika u litteraturé zôné çewt guretena evê «zôné mirçıkũ qêsei kerdenâ.» Stendhal’i naé serro qêsa de rastê vati vi« Litterature de politika miane zu konserde piştô tâq kerdena »
Par, Tokyo’de, paitaxté Japonia de, Kongré a 76 na PEN a internationalî ama saz kerdéné.140 welatû ‘ra délégéi améi pé ser.Littératur û dorme sero movet kerd. Qesa khe yena’ra dust, Kongra PEN a Internationale çinai sero qesei kerd?Kongra Séné qerari dai? Littératura dormi sero, waxto khe Dewléta Amérika Hiroşima bomba kerdé, dewleta Iraqi Xalabja bombaé kîmyevî rîsnai, ni jenosidu’ra avé, mîlété ma, Koçgiri, Palo, Dersim’de jenosid kerdî wû waxt niviskaruné Kurdistan û dina nî jenosidû sero se vati vi, çî nusnai? Esmer, fermandaré dewleta Tirkia verva gerillaûné PKK, PJAK, evê çekûnê kimyevî,kısenâ 1984 ra nat 457 gerillai evê çeke biolojik û bakteriolojik kışti.Welaté ma, eve napalm wêsnâ qêdenâ,déwê ma koê ma bombardıman kerdî. Nustékaré dina naé sero sé vané? Waxté jenosidé ma de ,nûstékarûné Tirkia, Irani, Iraqi séné nûstéi nusnai?Nusté rojnamévanuné tirki jenosidé ma sero çik vi? Laé politika Arteşa tirk û nustékaruné tirk çiké vi é? Ewrû çik a? Endamuné 140 wélatu PEN a Internationali,dormê nukléerdé, dormé jenosid de litteratur sero séné théoria litteratur -zanista hata nîka vîrasta, ard’ra zon ya ki tuha nê vata? Evé zovina qésé, dormê nukléer, jenosid beno objekta, littératur ya ki nê beno ? Ekhé beno, jenosido kimyevi û jenosido fiziki, biolojik û kulturi çûtîr amo nûsténé?
Gama vîréné de ez wuazen, Kongré a Pen a Internationali, karzanista Bırez John Ralston Saul bijéri desté ho, gama diyîné de, kriza dina kapitalista û emperialisté karé littérature sé vana? Derdé nustékaru çik o?
Par, bırez John Ralston Saul serdaré PEN a Internationali qesei kerdéna ho de Litteratura dormi sero vaké «. « weşia ma kriz de’ra,.. hokmati bésé ne kéné kriz wédaré. Vajime khe xéta şǐrkétu’ra, politika rǐsvet’ra no qesé amo dina. Heto ju’ra na qesa rasta. Heto bin’ra, krize dormi sero qesei kerdéné berdé kerdé zanista û kewania bazari. Mî poncas séré na’ra avé taira’ra resmé źémédûné artiki guret. Karo dé tamasé nio. Niadais o, zon o. Karé krizi, karé zoni û littératuri’ra jédé karé zanista io »
Nustê ho de « Merdisê Globalisationi » bırez John Ralston Saul vatené « khan ũ yak i ni, Globalisation hao rijino,xafılde ni,verva krizo bê derman o.» bırez Saul bese nê keno Globalisation’ra vazo «emperialisme». bırez John Ralston Saul vano « eve raştié globalisation qeder nê vi. Zu ideoloji vi, zu teorié tecrübi vi ki, wuastené osnaisé ekonomik,politik,sosial reinaho’re model kero. Ewru, her çi hen oseno khe no ideoloji hao endi mıreno.» Vatena bırez John Ralston rasta. Nicolas Sarkozy ki ji yi hen vano « Krize ekonomi çe ma vêsnâ,bazarê kari dard we ser bın kerd 2 seride 30 million mordeme bê kar ardi kerdi çevere ma. Seveta serrune 1995-2005 de vêsania gırané seveta 400 millions kessi peiser tôndê,heto bin’ra,milyarê jede neçari,jede vêsanî peida bi. Kriz mısne’ra žı khe mondilisation o bê ekilibr nê benô »mıreno . Bırez Saul çenge Globalisation de romanune kriz nusneno. « welaté mı métis tene raştũné Canada sero » de mytholojié Canada ano’ra zôn vano «ma khe zu zôn gureto na raştia historia ma wa» eve Romana ho Žennet o Khewé de bırez John Ralston Saul haleta letteratura internationala italiana gureta.
Beguman,individualizm ,azadia vatis, kote bara John Ralston Saul ni. 350 000 Kirmanze welate mae bin xetê(Syria), çewres milyon kurdi’ bê nasnameye, zone hu qesei nekene, zonn qêdexê kerdo.Qerare Kongra PEN Internationali sere mıletê Kurdê bin xete (Syria) zof delalo. İndividualismé kurdu nasname hu io. Verva yine teknokrasi, dewlete koledari Amerika u Europa,Tirkia Iran Iraq Syria de dest giredo. Kongra PEN Internationali, seveta bıraune ma qerar guret.« Milete Kurdi zof rew ustra lıngune hu ser Syria de .No perodais de zof kess guret bıné çhimi, kirmance Syria şikence kerdi, dewueze kurdi kerdi tever eve hozoru mordem bi mülteci welate hu žâverdã remãi. Ma zoneme khe serra 1965 de hokmate Syria Al Hizam Al Arabi hata Jazeera şındôro dergo tikia dergia hu 300 km hiraia hu 15 km qãisê aravi ê.» Kongra PEN Internationali qerare ho de rınd ardra zon.« arab kerdena »« arabisation » Kırmancu nê wuazenã Waxto khe birez John Ralston Saul weşia saré Canada sero zanistox John Polyani, lauréat haleta Nobeli ke dekerna John Polyani vati vi « ma qeso khe tika vineme, probleme şaxsié Medizin nia, tuccari kerdena karzanista universitqa wa . Mejilé karzanista doskerdena raştia » Birez John Ralston Saul sisteme dina perodaisé ma jede fam keno ya ki ne keno: nu karo de gırs nio. Karo pil romana hu, Merdena Generali’de rind oseno, Baraka yani Dismene Rindié romané bırez John Ralston Saul,né. Nijdié nusté filozofik Pinźê Voltaire i de bırez Saul demdaiskaria fransizi jede fam nê kerda. Voltaire ve hu deisto,mornarşistô. Bırez John Ralston Saul, azadia vatis jede keno berz, Voltaire ve hu, seveta azdia vatis, da perô na sevetra surgun bi şi Ingilizistan,dodima ame Cenvre. Voltaire zof rındek va ti vi « ez ve vatena sima wa khe ama vatis hem fikr ni o, hema ez hata merdene dân pêro khe sima ve hu wuairé haqa qesei kerdene ve .»
Bırez John Ralston Saul, humanisto, mordeme toloransio, coka sisteme globalisation de hewné humanizm vineno.No jedé problemune Canada ra wo. Kulturé métis, azadia vatis, her lıngé estene de historia mordemié dano pers kerdene. Hêzê globalisation de çewthuréine ( contradictions ) kapitalizmi hu bene rıznaisé kapitale monopole gırşi. Her çi xérépino. Her çi beno pũçh.Litteratur ve ho, hu pisenno tê’ra, beno veivıka posaia kapitalizmi, hu roseno,çũtır khe azadia vatis bena laé lingu u zurune Loretta Sanchez, mexikaniza ajana CIA seveta rıznais kerdena rejime Respublica Demokratika Vietnamy.15-10-2009 Seksiyona PEN a Kurd Fransa Serokomaré Dewleta Vietnam haval Nguyen Minh Triet’ra nama de derge rusné azad kerdena Tran D Thaxh ve Nguyen van Tihn wuasté. Dewleta Vietnami 30 08 2011 nê mordemi azad kerdi.PENa Kurdi azadia têdê nıvıskarũ wuastê. Ma zoneme khe CIA kota bıne poste Budhizmi, wuazena Respublika Vietnami bıvo monarşio Budhist Vietnam rejime hu bı vurno.Ma seveta zurune Loretta Sanchez dewleta Vietnami ho’re dısmen nê keme.
Esmer, bırez John Ralston Saul serdaré PEN a Internationali qesei kerdéna ho de globalizme Balkania kerd araze.Beno, haqâ bırez John Ralston Saul esta.Sarê Balkania, verva nazizme almani bi zu, da pêrô ,bıngé marxizm sero sıstem o newé da sazkerdéné. Dodıma Amerika,Nato dewlete Europa amei, Balkania rızné, mılêtũnê Balkania juvin’re kerdi dısmenî. Ma zoneme John Ralston Saul seveta çinai berveno,jiveno,xıskeno. Ji yi, taé bin, qâlê usarê aravũ ũ paizia aravu kene. Desté Amerika tım gonınê. Goneweria Amerika goinais’ qail nia.Serra 1954 de Hindiçinde çeke nükleeri çarnai’ra mıletũ ser. Serra 1961 de waxt Kennedy de 80.000 merdem kıst. Serra 1954 1965 170.000 vietnamıž dâ qırkerdené. Serra 1965 ra hata serra 1975 de vietnam de 3 milyon vietnamıži kıst. Laos ve Kamoçia de milyone qul qırkerd Deste ad diktatoria Endonezia uska 700.000 mordem da kıstene. Nikaragua de 50.000 Salvador’de 30.000 Guatemala de 150.000 kess ame kıstene. Yi rınd zônene khe, sisteme Amerika, no globalizm ve hu io.
No terrorizme dewleta Amerika io. Hiroshima”ra tepia Vietnam de ewru Kurdistana Bakur de verva HPG.Kurdistan a rojava verva PJAK hete dewletune koledaru pê cénâ, Amerika eve AWACS u 17 Tairune casusune Almani xeveru dana Iranî.Rojnama AGIRI N°167 de A. Hicab. Seveta 11 ilone qâlê terrorizm keno. A. Hicab nustena ho de azado. Terrorizm khe esto terrorizme dewleto.Terrorizme Dewleta Amerika Tirki o. Irani o. Syria o. Heto ju’ra terrorizme 11 ilone riznaisé Hurdi Kule Dileti evé destê ajanũnê Pentagoni, amei rıznais, mehkum kerdene rasta,çıke eve hozoru mordeme sivili, bê xeta, amei kıstene, heto bin’ra pée n’y de terrorizme dewleta Amerika esto. Goinaisé Amerika çewta. Çike, zof rewra CIA Pakistan de, verva URSS’i bıraé musulmani, Moudjahidi verva kommünize sovietu Amerika idman kerdi. Eve milyaru dolari,çeki dai Ousema Ben Ladin’i, Amerika çeki, füzei dai destune Talibanu.URSS khe rijia, têdê ajanê Amerika bê kar mendi. Waxto khe Amerika amé qelevié Kuweit, Ben Ladin çeke hu çarna’ra Amerika ser.« Kei khe khe basé Amerika ardi sanai we wela Arabi Saouditi, Ben Laden çike destra amé kerd khe Amerika wela jargene’ra berzo tever » CIA ve Obama i ra pia Ben Ladin kıst méité Ben Ladin’i berd est Okianus. Çına’re A. Hicab rınd zoneno khe Amerika serrra 1997’de PKK berde sere lista organisasyonune terroristu. « Serra 1998 de ANC’ é Nelson Maldela Pentagone i terrorist ilan kerdi » A. Hicab rınd zôneno khe Barak Obama parlamento é Tirkia de vake «Irak, Türkiye ABD verva terörizm tehdit de rê. El Qida na tehdit te ra. PKK na tehdit te ro. Ma müttefike NATO ime. Ma verva faalietune terroristune PKK dest erzeme ,alikaria dewleta tirki keme.» [23]
Vatisé Barak Obama çewto. Heto jü’ra Obama ũê beno arée dewleta tirki. Poştâ tırkũ qısaũ kenô, Terrorizme dewleta tirki dekerneno, qırkerdena mıleté qewul keno beno PKK keno navere organisationa hui a terroriste El Qaida yi de keno zu žâ.No terrorizme dewleta Amarikanio.çıke Al Qaida politika dewleta Amerika’ra vejia.Pratike Al Qaida pratike dewleta Amerika wo. PKK seveta azadia Kurdistan dano pêro, hiris serra perodaise gerilla PKK ni Tirkia ni Amerika ve Nato’re bese nekerd bı rızne. Coka verva PJAK’i Amerika xeveri dai dewleta Irani, PJAK 500 pasdarani kışti. Barak Obama ve Michelle Xanime’ra Bono Sipê de ronısé seveta Padarune Komara Islami bı bervê. Côka, Parlamento é Tirkia de qeseikerdena ‘ra tipia Obama alikaria eskeria Tirku kerde berz 2000 endame KCK 3000 endame DPT eşti zindan, sew u sodır koune ma bombardıman kena. Çına ‘re Barak Obama azadia Hatib Dicle u havalune yı dewleta tirki’ra nê wuazeno? Beguman, na politika terrorizme dewleta Amarika wa, terrorizme dewleta kolonialista tirki’ra ,faşizme AKP ‘ra cera nê benâ.
Perskerime no analizé A. Hicabi yeno çi mana? Qei bıné tesire Diplomata Amerika de mendo çik o? Politika Iran u Amerika çik a? Usaré aravu kot’ra bio demdaiskarié? Koti’ra deste emperialistu’ra dêmdaiskarié kei vejia? Konsolosé Amerika Hewler de PDKI de qesei kerdene perodaiso çekine PJAK sero o, ya ki nio?
Kongra PEN International qerare de Kurdistan a Rojava sero A. Hicabi rexne ma çin o.« Alarmed by the continued persecution through harassment, arbitrary detention and flawed trials carried out against Kurdish and other minority writers, journalists and political prisoners. They are particularly targeted by the Iranian regime for practicing their rights to free expression, to publish in their own languages, and activism on minority rights.
Deeply concerned about the detention and 10-year jail term handed down by the court in the Kurdish city of Sanandaj to Kurdish journalists Adnan Hassanpour and Abdolvahed “Hiva” Botimar.»
Dina zonena khe serra 1984 ‘ra nat,Gerilla é PKK verva dewléta Tirkia dana pêro, esmer Kurdistan a rojeva de hézê PJAK çek est pasdarané rejima Komara Islamia Iran ser.Perodaisé gerilla PJAK sero, havala Evindar Rênar, heval Musa u Rêwar û Brusk ve havala Hewremané typê pêrodais sero qesei kerd. Vatisé nê hevalu ano’ra dust khe, perodaisé çekdaria gerilla, partũnê politikê klasiku’ra xeile, zovina wa. Gerilla o çerr Qawus, Mako’ra ame Dersim uska şehid bi, çekesténa Gerilla SIMKO i ki, ji roştia bımbareki raa azadi mîsneno’ra perodaiskarûne ma ver.
Raştié a awa khe, taé partié politiké klasikê Kurdistan hu esto bextê emperyalizmê Amerika u Europa.
ÇEKĒ KIMYEVI ve LITTERATURA DORMI
Laé zanista û litteraturi çîk o? Kamij zanista? Kamij Littératur? Akademia Zanista Çhaina, Akadémia Zanista Leopoldia( Germania) û Fransa Paris’dé méstaé zanistu sero sempozium saz kerd, qesa zoni amé’ra dust khe, fiziknasu, khyminasu zanistu sero qesei kerd,zoné fizik zoné,khymia né vi. Bingé fizik û khymia de mathématik esto, hema zoné mathématik, zoné khmia nio. Zôn sé beno va bîvo, objekta Zanista û Littératuri zû juvin nia. Çina’ré John Ralston Saul zanista û littératur beno keno tê werté? Bırez John Ralston Saul zof gîlorîk qesei keno. Vaténa yî, her tîm hénia. Vaténa yî, wéderdaéna zonuné saré Kurdistany arazé né kena. Mordémé kirmanzé KCK ê khe zindanû’né tirkia’déré,zôné yîné dewletu dardo wé, littératur û zanista çutir zindanu ano’ra zon? Dewléta kolonialista tirkia, iran, syria, Iraq famkerdisé mîleté ma do wé, krizé sistémi zoni’ra zanista’ira jédé dôtô. Zôn çûtiri raa zanistai keno’ra, zanista çutûri raé mîsneno’ra littératuri? ya ki, ji Robert Oppenheimer, vîrastoxé bomba atomika jenosidé hiroshima ho’ré kerdé murdaria dina ?
1. Litteratura Hiroshima.
HIROSHIMA bajaré Japonia wa,uska 365.000 mordem bi, sîpédé 6 08 1945 de veng véjia. Bombadé gîrsé esté Hiroshima ser. 580 metro berjié de bomba vîla bié. 221.000 mordem cini, coamerd, domoni merdi. Girşia bomba 14.000 ton TNT vié Bi arimé’ra hu vir khé bombardimane Dresde 135.000 kess, Tokyo de 100 000 mordem, Halabja’de 15.000 mordemi merdi..
Berime Hiroshima ma ser:
Ma, Hiroshima sero poézia hui a Kîrmançki serra 1970 de ardé’ra’zon:
“şi wé, bé veng mendi palkai
şi wé, bé veng mendi horsé osǐnkari
bê veng mendi karkéri,vinçi,bolduzeri/
bê veng vǐndarvai mordémi miané alaia tanqu’de evé mitralozu qîr nkerdi.
Zéré kafuné yî’né, hondé gîrşia okianusé pasifik,
jî kergana gonǐné bié vǐlā şǐé Hiroshima
Sǐrsaleky pérai ‘ra Thrakia’ra verva Japonia.
Saré da wé karkéru ossîni kouné Makédonia’ra,
ilvan da, dîsmalûné Asia u Afriqa.
Haikus ê ,Japonia bomba atomik ve Hiroshima sero se vane? Nustèkaruné ma Koçgiri, Dersim, çĭ nusna?
Haikus ê ,Japonia bomba atomik ve Hiroshima sero, eve zoné Japonia Sumiko Tsujimura vano:
“atsuki bone o baketsu ni hirou enten-ka”
“bınê Tija béréqiai de ez astune germınû arekon kon xızıkh
Tokiko Takabashi, merdũ ve né wesũ’ra tê se ra cera keno vano
“Kaijiô wa genbakuhô kaika wa genbakû-shi”
Qato vırên de newesê atomiki, qatô bın de merdi estê.
Dakiaeru kabane kanashi mo tsuki-akari
Yi murôzın ê, nê meyiti vıraé fine’ra zuvini roştia asmâ
Tokiko Takabashi waxt u mekân de meyiti, jüvini kene saé. No ano’ra dust khe merdi hona nê merdé. Merdi çũtĭr « qatô bın de »« roştia asmâ » vivene?
Shtai uragaesu chikara ari baba sag shôjô ni
Zû çeneka qıskêkê,xafılde céréné’râ yenâ,wertê cesedu’ra daka hu kena saé
Nagasaki sero se vanê?
Asa emi sihi otome natsu-i chi ni shimite
Sıpede çeneke huina, kıncê amnûni gurêté pa, nıka bié gonın.
Ishi Funazu rast ano’ra zon derdé nê wéşia atomika’re qeitan derman çin o
Genbakushô iyuru koto naku tsuki terasu
Niwéşia mına atomik qêitan wess nê béna, roştia asmâ
Beguman, trajedia Hiroshima nıvıskaré Japonia Hara Tamiki (1905-1951) Natsu no hana’de ( vilikê amnuni) qırqerdisé saré Hiroshima, zılm ũ zordaria Amerika ardé’ra zonn. Nustékar Ota Yôko(1903-1963)Shinkabane no machi (Sukha Meitu) serra 1948 de neşhr bi. Zu bajar eve bomba atomik ji Xalabja ma çutır yeno qırkerdene Ota Yôko zof rındekh nũsnenô. Vişt serre do’ra tipia romana Kuroi ama ( Ramâ şâê-1965) de vatena Ibuse Masuji vineme.
Bomba atomik dina keno thôll, keno bé manâ. Qesé ni’no ra dust, qésé né nũsninô, né vajino. Endi mordem rijio. Gınô wuarô. Nıvıskaré Japonia ma’re na xırâve biâna trajedia Hiroshima Shinkũ chitai( Hérama Thôllé)(1952 ) Noma Hiroshi nũsnenô.
PERODAISE GERILLA VE ÇEKE KIMYEVI U BIOLOJIK SERO
Perodaisé ma tım pèrodaisé gerilla vi.Ma çikdaisé volkanu ver vozz nê dâ, nê remai îmê, nê ki, verva dısmeni çekê hu,nê nâî ro.Rasta, laşerũ ma berdime, ũâ çhemũ ma xenekıtmé, verva xafılũnê gıranũdê de, ters ũ xôfê dina ma’de çin é vi. Çond hozor serrâ, seveta azadia welatê ho,ma esto hu ver, do pêrô eve čôamerdiê,tım eskhethé ma verva tija Bımbarekî de bi vi huskh, ma’re bi vi mekân, tarî remai vi,şî vî, koti vi lona morrũ. Morũnê mâ, mâ’ra zoff has kerdénê.
Tirkê mongoli eve berdeştia mısılmanũ, amei, qêlêvi ai welatê mâ. Serra 1957 de minarũné qêfçilũ semâ welatê ma Dersimy xérépıté. Pakiâ welaté mâ kerde xıravê, vengê herrũné aravu gosé ma berdi. Ma jenosid kerdime,qırkerdimê,polat rısna’ra ma ser, méité ma vêssnai, boné ma riznai, fiştra žı dardi wê dew ũ sũkhé ma. Kotimé bıne bandıra dewleta emperialista Tırkũ Aravũ, Persũ. Yî koledarũ, ma kerdime teverâ. Ewru politika faşizme AKP o islamist peroz u pesewé welate bomba keno eve napalm bombaé biolojik bakteriolojik mılete ma dano qırkerdene, jenosido fiziki u politik kültürel eve himmete Amerika keno.
Dewleta kolonialista Tirkia, çékê Kimyevi,ônti ma ser, bombei rısnai mılété maé Qoçgiri, Palo î,Zilan û Dersimy ser. Proja perodaisé Qoçgiri, sazkerdéna derwleta xo ser biaiâ Kurdistan bié. Plané jenosidkaria Mustafa Kemali, eve çekûne kimyevî mılété ma dârd we, 350 ton bombai serra 1925’de eştî saré wedardaéna Şeyh Said Efendi ser. Çêkê kimyevî, Zilan’de, Dersim’de rısnai mılété ma ser, welaté ma fiştra źı, mal û mılqê ma vêsnaî qêdenâî. 500.000 rôé Dersim’ra,170.000 hes jenosid kerd. Seyd Reza, nama hu ia, khe 30 07 1937’de Veziré Karũne Teverê Fransa’re rusnai vi, aé de vatene khe “ hao hiré asmio, pêrodaisô xıravın welaté mı wêsno,qédénô. Heto zu’ra beserkerdéna pérodaisî, heto jû’ra, tairé bombardîmanî, bombê adır khılê wêsai,wêsnai, gazê asphxyiantî, rısnai ma ser, mı ve havalûné ho’ra pia vırénia artéşa (armée) tirki gûretê.”
Iran ve Iraq’ira verva mîlete ma, çekê kimyevî de rısnai mıléte Kurdistanê Başũr ser. Hiroshima Nagasaki’ra tipia Xalabja de çekê kimyevi, dǐrvetia ma wa gırana. Çond serri’ra têpia, rejime iraqî bîné serdaria Celal Talabani’de zof zor jenosida Xalabja ardé’ra zon.Bê vengia Celal Talabani ma dano pers kerdene. Nasname dewleta koledara aravune Iraqi, desté Celal Talabani , serdaria dewletê’ra girédé ya ki nê? .Ji Selahaddin Eyyubi o islam, kamia nasname Celal Talabani, aravia Iraqi de zeleqiâ politika dewleta koledaria’ra. Selahaddin Eyyubi serra 1191de Halep’ de filozofé kurdî Sohrawardi est daré. Celal Talabanî [33]çutũri hu vira keno? Yî ve hu nusna khe dewleta Iraqa Saddamî 30 rée çekê kimyevi rısnai Mılétê ma ser.15-04-1987 de 4 tairũné Saddami dewé Jafati bomba kerdi. Roza 16/04/87 tairu dewe Shékhwasan ve Balisan bomba kerdi 300 kess merd. Roza 3/5 de 8 tairu dewe Goptapa, Askar, Sutka, Maila, Sarchnar, Shékan, Kalasher, Chamirézan, Gojblakh ve Zarzi eyalete Karkuki bomba kerdi 136 kessi kışti. Roza 16/3 marte Saddami Halabja ,Anab,Jalila eve çekune kimyevi bomba kerdé 15 000 mordem cini coamerdi jenosid kerdi. Shanakhsé 10 mordem merd 200 bi dırvetın. Dewê Karadakh Swésinian, Balakajar, Jafaran ve Wlian eve bombũnê kimyevî bomba kerdi 75 kess merd, 300 bî dırvetın.Ma pers keme: Hata koti sona politika Celal Talabanî?
Bırez, Mesut Barzani,Seroke Herema Kurdistani, historia gerilla Kurdistan’i dı kitavi nusna vi. Zonaise perodaisé Gerilla Peşmergu sero nũsnaéne karo de hewlo,delalo,rındo.Pêrodaisê Khalkũnê ho,mısno’ra dina. Ma rınd zoneme khe serra 600.000 Kurd çekũnê kimyevi vera bi teve’ra bi bara jenoside fiziki.A serré de Saddami 182.000 barzani berdi kerdi vindi. 870.000 Kurdu’ra kess nê xelêşiâ. Ma politika Mesut Barzani ve Tirkia’re jedé fam nê keme. Kurdistan de estena bazũne eskeria Tirkia u Nato Kurdistana Başur de, jenosid kerderdena Mıletê Kurdistania.verva na qésé politika Bırez, Mesut Barzani,Seroke Herema Kurdistani çik a?
Bırez Mesut Barzani’ra tepia pêrodaisé gerilla PKK sero, bırez haval Murat KARAYILAN karzanista hu iua de gırsl nusna,vétâ.Mekâné perodaisé Gerilla’de nûsnéné, karo de zoff zôrô. Ma oncia,bî goinîme khe bırez heval Karayılan historia gerilla sero, hondé karo de hewl vîrasto, nũsno,mîsnaisé zanisti dano têdê perodaiskarûné dina.Nu pérodaisé General No Nguyen Giap anora ma vir. Heval Giap na asmede kot 100 serré. Zof wes vo. Generalo delal heval Giap serra 1944 de eve hirisu zu mordem ve hire hermetu’ra koti perodais gerilla. Deste yine dı şêşadıri, dı hiré mauzeri, zu mitralyoz bi. Serra 1954 de hirisu çor gerillai bi 55000 perodaiskari. Yine 10000 eskeri, zu general,16 albayi,1749 subayi fransizi esir gureti. 5400 fransizi kışti serra 1950 de 6000 eskere Fransa merd.Amerika dest est Fransa,Çin 4000 ton çek rusnai Vietnam, çekdarune Giap verva 30000 eskerune Fransa 1952 de zu operasyonde 400 esker kist 44 tanqi imha kerdi,Amerika 1951 de 20000 ton 1952 de 40000 ton çeki dai Fransa,Vietnam est hu ver Koledare fransızı Hindi Çin’ra kerdi tever. Amerika hureda Fransa Vietnam’de gureté.Eve milyonu ton bombe napalmi esti Raa Ho Chi Minh, Giap eve 24000 perdaiskari 16000 eskere ABD nisane 1971 de qırkerdi.
PKK,AGRK,HPG, Hirıs serra verva 1.150.000 eskeri 35000 zaviti,8000 general u amirali 80 000 berdeştié dewleta tirki, verva AWACS ũne NATO perodaiso çekın berdevam kene.No Vietnam’ra tipia,dina de zof pêrodais o de gırso. Péé HPG de Russia,Çin çiné. Milete ma o neçar esto.Arteşa Amerika’ra serrune 1965 ‘ra 1971 %62 eskerié ra voz da, Arteşa tirkia 400.000 neferi voz do.Na hu verestene sero, vatena ma goinais o.
Ez wuazen fam kerdisé ho araza bi keri: Kemalizm sero,teza “Anatomié zu perodais, Kurdistan’de Lizna Perodaisé çekin” pûç a, nê rasta, stratejié perodaisé hiris serré dêmdana. bırez KARAYILAN ve hu vano yi « veng da va khe 2 tebaxe de endi pêrodaiso çekin qêdiô.Dora tipia stratejiê seveta pêrodaisé çekin azadia Kurdistani qedia. Hurendia yı stratejié lızna nefsi mudafa,tekoşina perodaisê gũretê » Ez hen fam kon khe Stratejia gerilla wedardaisé sisteme emperyalist û kolonialista Titkia wa dewletune koledaruna, sazkerdéna Respublika Demokratika Kurdistan ia.Teza ” Xoséria Demokratik”é dewletune koledaru Kurdistan’ra tever ne kena. Na nê wuastena sazkerdéna dewleta Kurdistan ia. Hao parlamentere DPT amei sond werd koti parlamento é Tirkia. Ewru Filistin Zuina Miletu de haqâ naskerdéna dewleta Filistin wuazeno, ma seveta çinai na haqa hu ne wuajime, dewleta hu saz nê kerime? Qêsâ diine, çewtia nusti alai ûne Hamidié sero vatena bırez Murat KARAYILAN nê rasta, kemia. Qesa rasté,a wa khe, dewleté koledari bésé nê kené, perodaisé Gerilla Kurdistanî alt bî keré. Na qesq sero nijdi Karzanista ma vejina.
Esmer, serdaria militaria dewleta tirki, arazê kerd khe, gola hérema Silvan’de,13 eskeri kist,7 bîé dîrevetîn. Verva jedébinia pêrudaiskaûné (gerillaûne) kîrmancû, fermandaria tirkû eskher wuast.Bado , sere raa Amed û Lice’ra , dî jaftai zû ki zabitê tîrki gerillaû remnai, berdi.” Naé sero, plan kerd rast, mordeme khe remnai, yî kerdi saé. » Na vaténê çîxaşi rasta? Çînaré bîrr, gemi,hégaî, bax û bostanî,dewui,çei, wesnai?
Serdaria militaria dewleta tîrk, hen zûr kerdi, vake «ma çekê kimyevî nê esté, ma dewuzê Kurdi nê kîstê» hen ki, dewi vêsnai. Dewuzu rind arazé kerd khe Skorsky amei, bombei eşti, şi.Bêguman, helikopterûne dewleta tirki ,welate ma bombadûman kerdi, napalm eşti hégaû, bîrr û koé ma pia wêsnai, mal û gaé dewuzûné ma qîrkerdi.
Ewrû, eskhéré tirké de desté HPG’dé’rê, pê gureté,, Rojtv’ra qései kerd vanê,« ma rîndîme, weşime, gerilla rînd qâite ma béna, ma wuazémé khe,na gonny bî bîrio, aé khe aşiti wuazene, béré wêrté kûyé, ma ve raa hurenais azad bime». Na vengdaisé eskerûné tirki, nê AKP nê ki, generalûne tirki gos nê danê.
Servezire Tirkia Recep zuru keno.
Verva perodaisé gerillaũné Kurdistan a Bakur. ÇĒKE KIMYEVI
Dewleta Kolonialista Tirkia Gerillaune Kurdistan eve sene çekê kimyevi dai qır kerdene? Kamij laboratuvaré dewletune Europa u Amerika seveta Bombardumanune Tirkia guréene? No jenosido Shimik. Kimyevi de bara na dewletu çik a? Nıvıskarê PEN a Kurd, Kongra ya PEN Internationali de na mesela arde zôn ya ki nê? Qei kıstena gerillau, bomba kerdena dewu,kou,çhemu,hêgaũ malũ,gâũ, objekta Litteratura dormi nia? Çek u gazê kimyevi é khe verva perodaiso çekın dewleta kolonialista Tirkia este, gerillaũ ser naé:
Fosgen: germinia hu 20° o. Zer u piskê mordemi vêsneno Difosgen: 20° de o. Avê çhımune mordemi vêsneno. Dodıma 1-3 de cigerune mordemi çart keno. Tabun: 20°de ro.çhımũné mordemi keno kor,xafılde kısenô.
Sarin mezge mordem vındarneno. Çart bi nê bi, nefes bırneno,çhimu keno khor, mordem nê vineno, veré çimune hu beno tari, mordem zerveri kuno,vırtise hu yeno çerme vêsneno, lesa mordemi vılesneno ro, gerillau hen xafılde kısseno.
Ji Sarim Soman: 20° de ro.Nefese mordemi bırneno. kısseno. Nine’ra qéeri, Hidrojen Siyanür Siyaanogen Klorür. N’yi mordemi xeneknene.Arsin 20° de ro. Gonia mordemi cigerune mordemi keno zehirin dano kıstene.Gaze Uperit Saddami Halabja de est mılete ma ser.Ave çhimu ve çerme mordemi vêsneno. Astune mordemi vılesneno ro. N’y ra qéeri, Nitrojen iperit esto,cıgerũné mordemi çart keno. Fosken oksim, Levizit, İperit levizit, Etildikloro-arsin este.Fenildikloro-arsin Metildikloro-arsin têdê gaze zehirin e. Eve Difenilklor-arsin, sarê mordemi dezeno,vırtisê mordem yeno,pize hu kuno hũrê. Adamsit ji Difenilklor-arsin o. Gaze kimyevié khe çhımũ kene khor Klorbasetofenon, Kolrfomdakloroasetofenon, Kloroformda, Kloroeseto
fenon, vekloropikrin.
II. Litteratura Halabja
Ma XALABJA, sero nıvıskarune Kurdistani çı nusnô? Manâ Litteratu’ra dormi çik a?
Halabja bajaré Kurdistani a. Sérré asméné Halabja ‘de bombéi bî vîla, çekûné kimyevi guret dormé bonuné ma. Cini, coamerdi, domoni, kokimî, domoné soi, merdi. Asmen’ra dû vejia. Xenekîti çénéké ozevi. Dewuzûné vozda, nijdié deru’dé gîle pûlû’ra roé hu da, Tija Bîmbareki. Roştia ma bîrié, uā şaé, uā çeqéré, kéfo khéwé féké ma’ra amé şi.
Kammy bombei risnai’ra Dersim ser?
Dewleta Tirkia.
Kammy Hirosima bomba kerdé?
AMERIQA
Kammy çeké kimyevî roti Saddam?
AMERIQA, FRANSA, ALAMANIA, RUSSIA, zovina dewlétu...
Mîleté Hirosima bomba atomikra qhîr kerd qédéna.
Mîleté Halabja evé çekûné kimyevi û biolojik ra qhîr kerd qédéna.
Mîlété Dersim evé bombu, qhîr kerdi qédénai.
Ma lawuka Hirosima ev lawuka Halabja ve Dersim’’ra pia vamé.
Merdéna ma, merdéna atomika. Kessi né hesné çûtiri ma vésaime, qédénaime, merdimé, bimé wélé şime. Eve hozorû séqét mendimé, lessé ma wésnai, astiké ma bi wéla adiri, koth’ra vai ver , vai vaida berd roé ma rié asménu’ra çart kerdi.. Boa xîravîna ğezalbondé gûrété hu ver sukhu,dewû kou.
Zerveri koté domoné soi. Gonia sûré vûrazna’ra. Desté hu ié qîskéki mendé sérré wéla hardi dé. Pôré hermetû wésso,gîno lessé ser. Çhîmé domonu wéssé,amé téver.
Dr Ali KILIC 01-10-2011 PARIS
Heto diyin esto: LITTERATURA DINA DE ZONE MIRÇIKU -II
Kikkuli (XVe av. J.-C.), mittanizo, Kikkuli (trad. Émilia Masson), L'Art de soigner et d'entraîner les chevaux, Favre, 1998. (ISBN 282890542X)Ann Nyland, The Kikkuli Method of Horse Training, Kikkuli Research, Armidale, 1993. (ISBN 0646131605)A. Nyland, "Penna- and -parh in the Hittite Horse Training texts", Journal of Near Eastern Studies,51 no. 4 (1992) 293-296.A. Nyland, "De Kikkuli-Trainingsmethode voor Paarden : De Kikkuli-Tekst in de Praktijk", Phoenix 39,2 (1993)57-65.A. Kammenhuber, Hippologia hethitica, 1962
John Ralston Saul, Une lettre à l’adhésion PEN au sujet de Le Manifeste Gérone le 25 juillet 2011
The Assembly of Delegates of PEN International, meeting at its 77th World Congress in Belgrade, Serbia, 12 September to 18 September 2011
John Ralston Saul International President’s Opening Ceremony Speech 76th International PEN CongressTokyo - 26th September, 2010
John Ralston Saul,, Mort de la globalisation : traduit de l'anglais par Jean-Luc Fidel Traduction de : The collapse of globalism and the reinvention of the worldPublication : Paris : Payot, DL 2007Impression : 61-Lonrai : Normandie roto impr.Description matérielle : 1 vol. (429 p.) : couv. ill. en coul. ; 17 cm
The Assembly of Delegates of PEN International, meeting at its 77th World Congress in Belgrade, Serbia, 12 September to 18 September 2011
La système de santé canadien a-t-il un avenir ? débats de la première conférence L’évolution possible des soins de santé Margaret A. Somerville Éditrice John Ralston Saul • Richard Cruess • Bob Rae • Nuala Kenny • Raisa Deber• Bernard Dickens
Saul, John Ralston Mort d'un général,Traduction de : The Birds of prey Publication : Paris : Éditions du Seuil, 1977 Impression : 53-Mayenne : impr. FLoch Description matérielle : 266 p. : couv. ill. ; 21 cmISBN 2-02-004659-8 (Br.) :Notice n° : FRBNF34706569
Saul, John Ralston Les bâtards de Voltaire, la dictature de la raison en Occident / trad. de l'anglais par Sabine Boulongne Traduction de : Voltaire's bastards : the dictatorship of reason in the West Publication : Paris : Payot, 1993 Impression : 27-Mesnil-sur-l'Estrée : Impr. Firmin-Didot Description matérielle : 653 p. : couv. ill. en coul. ; 24 cm
Voltaire, Je ne suis pas d’accord avec ce que vous dites, mais je me battrai jusqu’à la mort pour que vous ayez le droit de le dire. »
The Assembly of Delegates of PEN International, meeting at its 77th World Congress in Belgrade, Serbia, 12 September to 18 September 2011
TC Genel Kurmay,, BASIN AÇIKLAMASI ,TARIH : 26 Temmuz 2011SAAT : 17:35NO : BA - 07 / 11